Výsledky vyhľadávania - Caesar, Gaius Iulius

Gaius Iulius Caesar

Gaius Iulius Caesar (pôvodná výslovnosť [gájus július kaesar], neskoršia a slovenská výslovnosť [gaius július cézar]; iné, menej správne písania: Gaius Julius Caesar, Caius/Gajus/Cajus Iulius/Julius Caesar; skrátene C. Iulius Caesar (C ako Caius); po slovensky aj (Gaius) Július Cézar; * 13. júl 100 pred Kr. – † 15. marec 44 pred Kr.) bol významný rímsky vojvodca a politik žijúci počas Neskorej rímskej republiky, autor niekoľkých literárnych diel, ktorý zohral významnú úlohu v prechode rímskeho štátu od republiky k cisárstvu.

Caesar bol všestrannou osobnosťou, ktorá vstúpila do rímskej i svetovej histórie vo viacerých súvislostiach. Na rímskej politickej scéne patril k stúpencom strany populárov, ktorí sa opierali o ľudovú podporu a tvorili protipól ku konzervatívnej aristokratickej strane optimátov. Spolu s Marcom Liciniom Crassom a Gnaeom Pompeiom uzatvoril tajnú dohodu, tzv. Prvý triumvirát. Triumvirom sa úspešne darilo ovládať politický život v Ríme po niekoľko rokov. Pokiaľ ide o jeho vojenské úspechy, Caesarovi sa podarilo rozšíriť rímsku moc do Galie (dnes časti Francúzska, Švajčiarska, Holandska a Nemecka) a viedol prvú inváziu Rimanov do Británie (55 pred Kr.). Po Crassovej smrti (53 pred Kr.) a vyhranení vzťahov s Pompeiom v roku 49 pred Kr. prekročil na čele armády rieku Rubikon, označujúcu hranicu medzi provinciami a vlastnou Itáliou, čím rozpútal občiansku vojnu. Po víťazstve nad Pompeiovcami sa stal nespochybniteľným pánom Rímskej ríše. Tento krok zároveň znamenal začiatok konca rímskej republiky.

thumb|left|180px|Rozloha rímskej republiky v roku 40 pred Kr. Po získaní vlády v štáte začal Gaius Iulius Caesar s rozsiahlymi reformami. Hoci odmietal pocty, aké boli neskôr pripisované rímskym cisárom, nechal sa vyhlásiť za doživotného diktátora (''dictator perpetuus''), čím porušil republikánsku tradíciu dočasne volených úradníkov a urobil významný krok smerom k cisárstvu. Jeho zámer sústrediť v svojich rukách všetku moc, ktorá bola dovtedy rozdelená medzi viacerých úradníkov s obmedzenými právomocami, viedla skupinu senátorov vedených Caesarovým bývalým priateľom Marcom Iuniom Brutom k tomu, že na neho spáchali v roku 44 pred Kr. atentát. Caesarovi odporcovia verili, že diktátorova vražda povedie k obnoveniu republiky, politická a ekonomická situácia v ríši to ale už v tomto štádiu neumožňovala. Došlo k ďalším bojom medzi silnými jednotlivcami, ktoré predznamenali definitívne nastolenie autokracie, tentoraz v rukách Gaia Octaviana, Caesarovho adoptívneho dediča.

Tak významná historická osobnosť ako Iulius Caesar neunikla pozornosti veľkého počtu historikov. Informáciami o vojvodcovom živote sme preto aj dnes veľmi dobre zásobení. Veľkú časť Caesarovho života poznáme z jeho vlastných zápiskov (''commentarii''), ktoré vydával knižne. Ako ďalšie pramene slúžia diela jeho súčasníkov – korešpondencia a reči jeho politického protivníka Marca Tullia Cicerona, životopisné dielo ''Divus Iulius'' (Božský Iulius) od Suetonia, Caesarov životopis od Plutarcha, historické dielo Sallustia a básne Gaia Valeria Catulla. Caesarov život zaznamenali aj neskorší historici Appianos, Cassius Dio a Strabón. Získané z Wikipédie